Pavla Valníčková sa volala tá dnes už vydatá nevidomá dievčina. Je viacnásobnou ľahkoatletickou rekordérkou a držiteľkou zlatých medailí z paralympiády v Barcelone. Pozval som ju, hoci som dlho váhal: s akokoľvek handicapovaným človekom toho veľa nenažartujete. Niežeby nejeden z nich nemal zmysel pre humor - a vari aj lepší ako človek zdanlivo nepostihnutý... Lenže - cez publikum neprerazíte. Tam ten súcit hrozivo čnie ako nepreniknuteľná bariéra a už vopred vás odsudzuje za akýkoľvek čierno sa tváriaci humor. Pavla ma na to upozornila už pri prípravách: - Nemyslite si, pane Markoviči, my nevidomí si taky vyprávíme anekdoty. Ale lidé by vás zabili, kdyby jste si troufl je uvést. Co kupříkladu říkáte téhle: "Do krámu vejde slepec se psem a najednou ním začne na vodítku točit nad hlavou. Co to, proboha, děláte? - ptají se lidé kolem. - Co bych? Rozhlížím se!" Pavla mala pravdu. Tá anekdota vo vysielaní neodznela. Nenašiel som odvahu. Ale i tak bolo fajn. A najmä vďaka Pavle.

 FOTOARCHÍV